|
Základné údaje o meste
Zvolen – okresné mesto v oblasti stredného Pohronia Počet obyvateľov: 44 360 Nadmorská výška: 292-315 m nad morom Priemerná ročná teplota: 7,9 °C Slavní rodáci a významné osobnosti Magister Donč - * Zvolen 1230 - † Komárno 1345 Bol zvolenský župan z rodu Balašovcov. Na svoju dobu bol nezvyčajne vzdelaný šľachtic, mal vysokoškolské vzdelanie, kráľovský diplomat (Karol Róbert z Anjou). Zaslúžil sa o rozvoj zvolenskej veľžupy (Zvolen, Liptov, Orava). Valentín Balaša - * Zvolen 1554 - † Ostrihom 1594 Bol vojak a básnik, písal v latinčine, maďarčine a slovenčine. Písal "pijanské", erotické básnické skladby. Matej Bel Funtík - * Očová 1684 - † 1749 Vzdelanec, polyhistor, pedagóg, Považuje sa za ideologického pokračovateľa Ján Amosa Komenského. Autor encyklopédie: "Historické a zemepisné vedomosti o novom Uhorsku", v ktorých už opísal aj územie Zvolenskej stolice, ktoré sa spomína ako ozdoba Uhorska. Samuel Ferjenčík - * Zvolen 1793 - † Jelšava 1855 Bol kňaz, vzdelanec, meteorológ, ako jeden z prvých uverejňoval meteorologické predpovede v slovenčine. Karol Kuzmáni - * Brezno 1806 - † Turčianske Teplice 1866 Bol kňaz, vzdelanec, pedagóg, profesor teológie v Kežmarku a vo Viedni. Farár vo Zvolene, prvý podpredseda Matice Slovenskej. Jozef Kozaček - * Zvolen 1807 - † Oradea, Rumunsko 1877 Kňaz, národovec, publicista, druhý predseda Matice Slovenskej po Štefanovi Moyzesovi. Ľudovít Štúr - * Uhrovec 1815 - † Modra 1856 Politik, novinár, pedagóg, spisovateľ, básnik, kodifikátor slovenského jazyka a poslanec za Zvolen na Uhorskom sneme v rokoch 1847-1848. 
Slobodné kráľovské mestá si sami volili vyslancov na uhorský snem. Voľba vyslanca za mesto Zvolen sa konala 30. októbra 1847. Predstavitelia mestskej rady sa nevedeli na osobe zástupcu dohodnúť, preto pristúpili k tajnému hlasovaniu. Takto bol v hlasovaní zvolený za vyslanca na uhorský snem Ľudovít Štúr. Dostal tak možnosť a príležitosť bojovať za národné a sociálne práva slovenského národa v najvyššom zákonodárnom orgáne Uhorska. Štúr sa poslaneckej úlohy zmocnil vynikajúcim spôsobom, jeho päť vystúpení na zasadnutiach uhorského snemu sa stalo plamennou revolučnou výzvou za národnú slobodu Slovákov, za uznanie slovenčiny na školách, súdoch a vo verejnom živote. Dožadoval sa zrušenia poddanstva, mieril proti feudálnemu spoločenskému poriadku, za občiansku rovnoprávnosť, zasadzoval sa za demokratické práva slovenského národa. Jeho snemové reči bolo predzvesťou blížiaceho sa revolučného pohybu.
Dnes uprostred námestia vo Zvolene nájdeme dom, v ktorom zasadala mestská rada a kde zvolili Ľ. Štúra za svojho vyslanca na uhorský snem, sídlo má v nej v súčasnosti Vlastivedné múzeum. V priľahlom parku uprostred námestia sa nachádza pomník Ľ. Štúra s jeho bustou. Jozef Cíger Hronský - * 1896 - † Argentína 1960 Učiteľ, spisovateľ, novinár, správca Matice slovenskej, jeden z najvýznamnejších slovenských prozaikov 20. storočia. Bol zakladeteľom a redaktorom časopisu Slniečko. ThDr. Rudolf Koštial - * 1913 - † Zvolen 1991 Pôsobil v USA, v Prahe a na Slovensku, v roku 1969 bol zvolený za biskupa evanjelickej cirkvi a od tohoto roku žil vo Zvolene. Udržiaval kontakty s mnohými svetovými teológmi a filozofmi, prekladal diela G. B. Shawa, S. Levisa, D. De-foua. Prekladal z anglického, nemeckého a francúzskeho jazyka a písal vlastné teologické a filozofické diela. Z histórie mesta Najstaršie hodnoverne zachované priame historické písomné správy o Zvolene sú z prvej tretiny 13. storočia, čo vôbec nie je neskoro, pretože u nás i v okolitých štátoch sa písomné doklady staršie ako z 13. storočia objavujú veľmi zriedkavo. Z týchto zachovaných dokladov vyplýva, že Zvolen, vtedajší Zvolenský hrad, bol administratívnym sídlom kráľovského komitátu (župy), ktorého územie bolo takmer totožné s celým dnešným stredným Slovenskom. Starý zvolenský hrad o ktorom je reč, dnes nazývaný Pustý hrad, sa nachádza asi 3 km juhozápadne od mesta Zvolen. Najstaršou časťou tohoto hradu je stavba obytnej románskej veže. Kronikár Anonymus P. spája stavebnú činnosť na hrade s Belom III., ktorý vládol v Uhorsku v rokoch 1172-1196. Výstavba hradu pokračovala v období tatárskeho vpádu v pol. 13. storočia. V rokoch 1241-1255 bolo vybudované veľké opevnenie - refúgium, ktoré na ploche 7,6 ha začlenilo aj pôvodný komitátny hrad. S takouto plošnou zástavbou patrí Pustý hrad medzi najrozsiahlejšie hrady v Európe. Stavebné aktivity na Starom zvolenskom hrade končia výstavbou gotického zámku v rozvíjajúcom sa meste Zvolen a v prvej polovici 15. storočia hrad stráca svoj niekdajší význam. Jeho veže, paláce a bašty slúžia už iba ako ubytovanie veľkého od-dielu vojakov Jána Jiskru z Brandýsa. Pri dobýjaní hradu Jánom Huňadym v roku 1451 hradné objekty zničil požiar a odvtedy zostali v ruinách. Ruiny Pustého hradu pri Zvolene boli v roku 1965 vyhlásené za chránenú kultúrnu pamiatku. 
Už spomenutý zámok dal vo Zvolene postaviť Ľudovít I. na spôsob talianskych "castellov", v jeho gotickej podobe bol dokončený v roku 1382. Zámok neskôr prešiel viacerými stavebnými úpravami, po ktorých nadobudol dnešnú podobu. Na zámku sa v stredoveku dosť často zdržiavali panovníci. Bol obľúbeným sídlom a majetkom kráľovnej Barbory i kráľovnej Alžbety, žili tu Ján Jiskra z Brandýsa, Matej Korvín, Mária Habsburská a od roku 1626 rodina Eszterházyovcov. V rokoch 1954 až 1969 bol zámok zrekonštruovaný od tohoto roku ho spravuje Slovenská národná galéria, ktorá tu má umiestnenú aj svoju stálu expozíciu.
Obdobie stavby zvolenského zámku bolo pre mesto a okolie veľmi priaznivé. Vznikol celý rad honosných stavieb v gotickom slohu, medzi nimi i kostol sv. Alžbety, ktorý i dnes patrí k dominujúcim pamiatkam mesta. Z tých čias sa zachovali unikátne gotické nástenné maľby v pôvodnej budove rímskokatolickej fary vo Zvolene (v súčasnosti sú vystavené na zámku), v sakrálnych objektoch v Zolnej a Očovej a iné. Zvolen sa vyznamenal aj v období protitureckých bojov. Pred tureckým nebezpečenstvom bol zámok opevnený a mesto obohnali vysokými hradbami. Bojov sa zúčastnili aj zvolenskí mešťania. Zvolen bránil Turkom vstúpiť do oblasti stredoslovenských banských miest. Negatívny dosah na mesto mali vystúpenia protihabsburských šľachticov, pretože ich vojská ničili všetko, čo im stálo v ceste. Smutná spomienka ostala na vojská F. Rákociho, ktoré Zvolen takmer úplne vypálili. Dôsledky vojenských udalostí od 16. až do 18. storočia sa podarilo preklenúť vďaka usilovnosti obyvateľov i opatreniam osvietenských panovníkov Márie Terézie a Jozefa II. Mesto sa hospodársky rozvíjalo vďaka remeselníckej výrobe a poľnohospodárstvu. Remeselníci sa pritom riadili pevnými pravidlami cechov, ktorých bolo vo Zvolene niekoľko. Význam Zvolena počas celého feudalizmu zdôrazňuje skutočnosť, že do roku 1775 tu bolo sídlo župy a potom stolice, ktorá prešla do Banskej Bystrice, ale i tak sa volala zvolenskou. Významnými feudálnymi rodmi v meste a na okolí boli Esterházyovci, Koháryovci a Ostrolúckovci. Z obdobia rozkvetu mesta sa zachránilo niekoľko domov významných feudálov a bohatých mešťanov, ktoré postavili v renesančnom, barokovom či klasicistickom slohu. Spomínané domy sú nanovo zrekonštruované a dotvárajú ráz súčasného námestia. 
V 18. a 19. storočí začalo mesto výraznejšie písať hlavne stránky národného hnutia. Pričinili sa o to hlavne významní rodáci alebo tu pôsobiaci národní dejatelia. Patria medzi nich polyhistor Matej Bel, spisovateľ Andrej Sládkovič, spisovateľ a novinár Mikuláš Štefan Ferijenčík, zakladateľ slovenského múzejníctva Andrej Kmeť, spisovateľka Terézia Vansková, Elena Maróthy-Šoltésová či Jozef C. Hronský. Zvolenskí národovci a osobitne Juraj Bánik, dr. Jozef Kozáček, Andrej Lange sa pričinili o to, aby do uhorského snemu zvolili za vyslanca Ľ. Štúra.
Koncom 19. storočia a na začiatku 20. storočia naďalej silnelo slovenské národné hnutie, vedúce osobnosti hnutia vyvíjali úsilie, aby obmedzili silnejúcu maďarizáciu. Zaznamenával sa rozvoj školstva, kultúry i umenia a Zvolen v tomto období opäť nezaostával za inými významnými stredoslovenskými mestami. V súčasnosti je Zvolen živé, dynamické mesto s modernými dominantami, ktoré vyjadrujú silu mladých vo Zvolene a vďaka ktorým sa mesto rozvíja a rastie. Návštevníci môžu stráviť príjemné chvíle v prekrásnej prírode, ktorá Zvolen obkolesuje, alebo stráviť čas v nespočetnom množstve historických pamiatok dnes premenených na stánky kultúry a vzdelania. Zašlá sláva kráľov však neostala úplne zabudnutá. Dnes každoročne opäť ožíva v čase tradičných podujatí ako sú napríklad: 
Pôvodná stavba z polovice 13. storočia dnes v časti zachovaná v sakristii súčasného kostola. Absida a loď kostola zo 14. storočia, loď bola zaklenutá v 16. storočí, kedy bola postavená aj renesančná empora. Na veži sa prejavili všetky etapy od 14. až po 18. storočie. Hodinová nadstavba pochádza z 18. storočia a zastrešená je cibuľovou vežičkou. Vedľajšia kaplnka kostola s významnými barokovými oltármi je zasvätená Sedembolestnej Panne Márii a pochádza zo 17. storočia.
Zvolenský zámok
Postavený na mieste pôvodnej kráľovskej kúrie ako poľovnícky kastel typu talianskych kastelov v rokoch 1370-1380. Postavil ho Ľudovít I. Veľký z Anjou. V 15. a 16. storočí bol opevnený a nadstavený o ďalšie podlažie výlučne s obranou funkciou, zmenil sa na vojenskú pevnosť, stredisko protitureckej obrany. Bol využívaný ako stredisko župných úradov, neskôr kasárne, ubytovne a sklady. Od konca 19. storočia pustol, zrekonštruovaný bol v 60. rokoch 20. storočia.
Je jednou z najvýznamnejších gotických pamiatok v strednej Európe.
Zaujímavé sú detaily z obdobia vrcholnej gotiky: Veľké trojdielne okná v priestoroch Kráľovskej sieni na prvom poschodí, gotické sedílie v podchode vstupu, fragmentálne detaily pôvodnej gotickej kaplnky (stĺpy, rebrá klenieb, sedílie, okná). V rámci stálej expozície SNG sa tu nachádza zbierka obrazov starého európskeho umenia 16. a 17. storočia. Bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Evanjelický kostol
Postavený bol v 20. rokoch 20. storočia v neogotickom štýle na mieste pôvodného klasicistického Tolerančného chrámu z roku 1785. Veža kostola pochádza z roku 1856. Je to druhý najväčší evanjelický kostol na Slovensku - biskupská katedrála. Vo Zvolene sa nachádza tiež sídlo západného dištriktu evanjelickej a. v. cirkvi.
Kostol Sv. Matúša v Zolnej Ranogotický kostol z 13. storočia, so samostatným opevnením. Je najvýznamnejšou zachovanou sakrálnou pamiatkou vo Zvolene. Kostol je jednoloďový s polygonálnym uzáverom a pristavanou gotickou sakristiou. Steny lode sú vyzdobené gotickými freskami. Bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Hradobný systém mestského opevnenia V častiach zachovaný systém hradieb zo 16. a 17. storočia. Zachovali sa Juhozápadný delový bastión - typická stavba renesančného obranného staviteľstva. Severná časť hradieb - zachovaný severovýchodný bastión, kruhová Bašta, západná časť opevnenia, torzo hranolovej bašty západného opevnenia, neskôr upravený na bránu. Torzá sú zachované i na viacerých iných miestach. Pustý hrad 
Najstaršia hradobná stavba stredného Slovenska, sídlo kráľovského komitátu (župa). 1. etapa hradu z 12. storočia z obdobia vlády Bela III. (1172-1196), 2. etapa z 13. storočia vybudované veľké opevnenie a druhá obytná veža. Najväčší rozkvet hrad zažil v období županov Demetera a jeho synovca magistra Donča z rodu Balašovcov - z tohoto obdobia na severnej strane veľkého opevnenia sa nachádzajú zachované gotické paláce, cisterna, vojenské hospodárske objekty. Súčasťou Pustého hradu je aj druhá pevnosť asi 1 km vzdialená od hlavnej pevnosti. Táto pevnosť v súčasnej dobe nie je predmetom aktívneho archeologického výskumu. Archeologický výskum prebieha v súčasnosti v časti hlavnej pevnosti - Horný hrad. Počas týchto prác bolo vykopaných veľa archeologických nálezov ako napríklad neskororománska drobná plastika zo slonoviny znázorňujúca kľačiaceho rytiera a jeho seniora - povýšenie do rytierskeho stavu. Táto plastika pochádza z prvej polovice 13. storočia. Nájdené boli mnohé ďalšie.
|
| Zhotovilo Město Prachatice v roce 2002 |